reklama

„ ZBOHOM ROŽŇAVA!“

ale dnes ti musím povedať „ Zbohom!“ Nie, nechcem! Vravím ti len „Dovidenia!“

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Vieš, že si vôbec na niektoré veci ani nespomínam? Na aké? No napríklad, keď ma mamka nosila pod srdcom. Áno, tak, ako nosí každá mama svoje ešte nenarodené dieťatko. Už vtedy som ťa spoznávala. Toľko prechádzok, ale ty si to možno ani netušila. A zrazu si v zime začula ďalší detský plač. A do tvojho kvanta ľudí sa pridala ďalšia šťastná mamina. Spomínaš? Ja nie, ale viem, že vtedy som prišla. A potom...
Onedlho na to, keď zima ešte ani neskončila, no slnko už cerilo zuby na ľudí a hralo sa, že prichádza jar, rozhodla si sa vziať mi starého otca. No nie, nepoznala som ho, ale on sa so mnou lúčil. Rybka, čo si len tak odplávala... Kto by bol povedal, že v jeden mesiac bude mať všetko- narodenie, úmrtie, meniny? Ale on asi vedel aj kedy odísť. Spomínaš? Ten večer pred jeho smrťou ma chytil za ruku a povedal „ Mal som to šťastie poznať ťa, aj keď ty ma už poznať nebudeš.“
A potom som ťa často opúšťala. Nechcelo sa mi kráčať po tvojej zemi a tak som patrila inam. No priviedla si ma späť. Učila si ma. Stáť aj padať. Ľúbiť a vážiť si, čo si človek vážiť má. Mať priateľov a zistiť, kto ním naozaj je. Nachádzať medzi nimi svojich „bratov“ a „sestry“. Zistiť, ako veľmi (naozaj- ako ohromne bolí), keď si niekoho vezmeš pod svoju čiernu zem, že tá bolesť nemá na svete dvojníčku, že je jediná svojej veľkosti. Dávať si pozor, lebo ty máš pripravené skúšky na každom kroku. Vnímať vtáčí spev, vánok v korunách stromov, ako potok naráža na skaly, aj keď sa človeku nechce viac dýchať.
Pritúlila si ma. A ja som ti nenávistne vrhala do tváre, že chcem odísť, povedať ti „ Zbohom!“, „Nenávidím ťa!“
Nenávidela som Maďarov a ty si bola označená, ako „ malé maďarské mestečko na juhu Slovenska“. Bola som hrdá Slovenka, ktorá na svojich nevidela ani jednu smietku. Oni boli dokonalí. Bez akejkoľvek chybičky. A ľudí odchádzalo a odhaľovalo svoju pravú tvár. Ďalší prichádzali a mlčky počúvali o mojej nenávisti.
Dala si mi šancu prestať nenávidieť, stať sa Človekom. Pochopiť, že všetci ľudia sú si v niečom podobní- dokážu nenávidieť, ubližovať, ale i pomôcť a ľúbiť, že žiadna národnosť, ani rasa nie je „iná“ než tá druhá, že všetci sme ľudia.
Pamätáš sa, ako som prehovárala rodičov nech ma dajú pokrstiť a oni nechceli? V 17 som kráčala po tvojom chodníku smerom do katedrály. To bol deň s veľkým D. Veľmi som sa tešila.
Dnes ti chcem povedať „ Mám ťa rada! Mám rada všetkých mojich „bratov“ a „sestričky“!“ ale dnes ti musím povedať „ Zbohom!“ Nie, nechcem! Vravím ti len „Dovidenia!“
Veď ty ma aj tak raz dostaneš späť.


zuzana oravcová

zuzana oravcová

Bloger 
  • Počet článkov:  46
  •  | 
  • Páči sa:  0x

som študentka Prvého slovenského literárneho gymnázia v Revúcej. moje prvotiny som začala písať ako desaťročná, v trinástich poéziu. Už ako 17 ročná som začala zverejňovať svoju tvorbu v rozličných novinách. Zrejme aj preto, by som sa rada dostala na Katolícku univerzitu v Ružomberku, filozofickú fakultu, katedru žurnalistiky. Píšem vlastné články, poéziu i prozu. Bol to dôvod rozhodnutia študovať na, už skôr uvádzanom, gymnáziu v Revúcej. Zoznam autorových rubrík:  PoéziaKrátka prozaromán na pokračovaniePSLG, čiže Prvé slovenské lite" Veteráni"Tam, kde sa nedostanem zakaždýChorvátskoMoje práce z literatúry o litePripravuje saSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu