zuzana oravcová
mlčím
koľkokrát sa snažíme povedať niečo tak veľmi múdre? koľkokrát nám stačí jedno slovo k tomu, aby sme niečo získali, alebo pokazili? ja radšej mlčím.
som študentka Prvého slovenského literárneho gymnázia v Revúcej. moje prvotiny som začala písať ako desaťročná, v trinástich poéziu. Už ako 17 ročná som začala zverejňovať svoju tvorbu v rozličných novinách. Zrejme aj preto, by som sa rada dostala na Katolícku univerzitu v Ružomberku, filozofickú fakultu, katedru žurnalistiky. Píšem vlastné články, poéziu i prozu. Bol to dôvod rozhodnutia študovať na, už skôr uvádzanom, gymnáziu v Revúcej. Zoznam autorových rubrík: Poézia, Krátka proza, román na pokračovanie, PSLG, čiže Prvé slovenské lite, " Veteráni", Tam, kde sa nedostanem zakaždý, Chorvátsko, Moje práce z literatúry o lite, Pripravuje sa, Súkromné, Nezaradené
koľkokrát sa snažíme povedať niečo tak veľmi múdre? koľkokrát nám stačí jedno slovo k tomu, aby sme niečo získali, alebo pokazili? ja radšej mlčím.
Ach, detstvo!rýchlo sa podelo...a keď sme sa snažili konečne stáť na vlastnýh nohách prišli prvé údery...Aké to je byť dospelým? Neviem... Neviem, či už som dospelá... Ale viem určite, že ktokoľvek, s kým sme sa stretli, aj tí starší v nás zanechali spomienky a niečo nás naučili... A po každom z nich ostáva prázdne miesto. toto je pre všetkých, ktorý ma sprevádzali mojimi krokmi na našom sídlisku.
Toľko ľudí chce súperiť v tom, kto mi dá najkrajší darček k narodeninám. Ale ja vravím „ Ja som ho už dostala!“
„Zabudni na žurnalistiku, ak nedokážeš byť objektívna!“ – ďakujem. Ale aj napriek tomu- ukážte mi objektívneho novinára! „ Dnešná perlička pána X a pani Y..“ „ Nový song, nový bavorák- a že sa vraj nemá dobre!“ objektívnosť- nosí sa dnes ešte vôbec?
každý z nás potrebuje niekoho vedľa seba. Žiť život bez priateľov ... myslím, že to nie je nikoho prioritou.